„Pochádzame z Ukrajiny neďaleko Ľvova. Museli sme odísť s manželom, deťmi a babičkou, lebo všade dookola sme počuli z diaľky výstrely. Je to hrozný pocit. Neviem to ani opísať,“ opisuje Ľuba. Rodina cestovala do Poľska za svojou rodinou niekoľko dní.
Po havárii v Sečovciach nastal plač a obavy, ako ďalej. Zmobilizovali sa okoloidúci aj zamestnanci košickej charity. „Príbeh rodiny sa dotkol každého, kto ho počul. Oslovili sme ľudí, ktorí nám do centra priniesli postele, ďalší pomáhali s havarovaným autom a dokonca jeden dobrovoľník sa postaral o bezpečný odvoz rodiny k Baltskému moru,“ opisuje Cyril Korpesio, riaditeľ Arcidiecéznej charity Košice.
V priestoroch Komunitného centra v Sečovciach si rodina oddýchla, na dvor odtiahli havarovaný automobil a štedrí okoloidúci prispeli ukrajinskej rodine na zaplatenie pokuty. Deti sa potešili z hračiek v centre a milému charitnému personálu, vďaka ktorému na chvíľu zabudli na traumatický zážitok. „Chceli sme ísť do Poľska, no zablúdili sme. Ďakujeme Slovákom a ľudom v Sečovciach, že nám takto pomohli oddýchnuť,“ vyjadrila slová vďaky babička Oxana. So slzami v očiach dodala: „Veľmi ľúbim svoju krajinu. Mala som prácu, bývanie. Ale prišla vojna a museli sme odísť. Chcem, aby moje deti a vnúčatá mali budúcnosť, preto sme sa rozhodli odísť.“