„Dóm sv. Alžbety, azda najkrajší chrám na Slovensku, sa stal nakrátko svedkom hlbokej hudobnej meditácie, rinúcej sa z tónov Tretej symfónie Henryka M. Góreckého. Meditácia, zakomponovaná do súradníc tónov, je v nej spojená s transcendenciou bolesti, smútku, žiaľu. Hľadá cestu útechy, ktorá nakoniec v závere hudobne vyúsťuje do vykúpenia a katarzie. Skladateľ to dáva na vedomie zmenou, ktorá ovládne koniec diela premodulovaním do zjasnenej durovej tóniny. Akustika chrámu dokázala zaodieť všetky hudobné nuansy do zvukovo bohatého celku, v ktorom sa nestratili, naopak, získali na intenzite dôležitosti a naliehavosti. „Symfóniu žalostných piesní“, hudbu bolesti a smútku, obsahom tragickú až tragicky krásnu, skladateľ vystaval veľmi citlivo so silným zmyslom pre konštrukciu a formu. Poslucháča takto dielo vtiahne do neobyčajne naliehavej hudobnej výzvy, živenej sledom opakujúcich sa málotónových, najmä trojtónových motívov či sugesciou niekoľkých stúpajúcich tónov alebo cielene narastajúcou dynamikou zvuku,“ napísala v recenzii pre operaslovakia.sk Dita Marenčinová, muzikologička, pedagogička, hudobná kritička a publicistka