Za oknami bola už tma a ja som v práci dokončovala posledné papierovačky. Prerušilo ma búchanie na vchodové dvere, kde stála milá pani. Asi 80-ročná dáma predychávala zvládnutie, pre ňu, náročných 5 schodíkov k dverám. „Chcem darovať trvanlivé potraviny pre núdznych a prišla som sa opýtať, čo potrebujete,“ znela jej požiadavka. Po chvíle rozprávania sme sa rozlúčili. Asi po hodine sa dáma opäť objavila pri dverách. Tentokrát mi len prezvonila na mobil, aby nemusela opäť zvládať náročné schody. Do rúk mi podala 3 konzervy, kávu a niečo sladké ku kávičke: „Aj my, starí, chceme poďakovať a pomáhať.“ Bol to ten najmenší dar trvanlivých potravín, avšak s tým najhlbším významom. Dobro, láska a vľúdnosť existuje! „…ale ona pri svojej chudobe dala všetko, čo mala,…“ Mk 12, 44