Pri príležitosti Národného týždňa charity, ktorý prebieha v termíne od 30. mája do 5. júna sme sa rozprávali so PhDr. Soňou Hlaváčovou, PhD., vedúcou zariadení Charitný dom sv. Alžbety a Nocľaháreň Emauzy Košice, ktorá získala Cenu mesta Košice za záslužnú prácu s ľuďmi bez domova. V zariadeniach Arcidiecéznej charity Košice pracuje už 14 rokov, v sociálnej oblasti celkovo 25 rokov. Spolu s kolegami pomáha bezdomovcom opäť sa postaviť na nohy a zaradiť sa do spoločnosti.
Práca s marginalizovanou skupinou obyvateľstva, akými sú ľudia bez domova, je beh na dlhé trate. Množstvo problémov, ktoré vznikajú v dôsledku chudoby, pobytu na ulici a naivity samotných ľudí, ich často stavia do role beznádeje a pocitu neschopnosti problém riešiť.
Zintenzívnili sme skupinovú sociálnu prácu a pracovné skupinové workshopy, ktoré posilňujú u ľudí bez domova samostatnosť, zodpovednosť a aktívny prístup k riešeniu ich situácie. Na základe problémov, akými sú závislosť, dlhodobá nezamestnanosť, finančná zadlženosť, zlé hospodárenie a exekúcie či strata vlastného sebavedomia a úcty k sebe a k Bohu, vznikli témy na jednotlivé pracovné workshopy. Každý workshop vedie sociálny pracovník v skupine 5 až 10 ľudí na tému, ktorú si sám zvolil. Momentálne sa venujeme týmto témam: Závislosť na alkohole, Náboženstvo a medziľudské vzťahy, Hodnota ženy, Ako rozumieť úradným rozhodnutiam, Ako sa nestať obeťou trestných činov, Ako prežiť, Chcem sa zamestnať. Okrem toho posilňujeme aktivitami rozvoj zručností a talentu, preto realizujeme športové podujatia a ergoterapiu.
Na čo pri svojej práci narážame je pohľad obyvateľov mesta na ľudí bez domova. Neustále predsudky voči týmto ľuďom a neochota vidieť problém bezdomovectva v rôznych súvislostiach či mylná mienka, že človek bez domova je len ten, kto je špinavý, zapáchajúci a nechce sa mu pracovať, nám stavia do cesty mnoho prekážok.
Napríklad aj to, aby sme mohli vybudovať nové zariadenia s postupným štvorstupňovým modelom bezdomovectva, ktorý by týmto ľuďom pomohol sa zaradiť späť do normálneho spôsobu života, je preto veľmi ťažké. A práve z týchto dôvodov zapájame aj našich ľudí bez domova do spoločenského diania formou rôznych stretnutí s obyvateľmi mesta, prostredníctvom prednášok pre študentov na stredných a vysokých školách, kde povedia aj svoj vlastný príbeh, ktorý sa môže stať komukoľvek z nás. Sme radi ak máme možnosť prísť medzi študentov a ponúknuť im reálny pohľad na ľudí bez domova – kým sú, čo prežili, kam sa dostali a kam sa dostať môžu, ak majú podporu majority.
Už niekoľko rokov organizujeme aj športový projekt: „ Odkopnime predsudky, futbal spája“, na ktoré pozývame aj verejnosť, študentov, ale napríklad aj policajtov, aby si zahrali futbal s ľuďmi bez domova a sami na vlastné oči videli, že ide o bežných, mnohokrát talentovaných ľudí, ktorí len nemali šťastie, aby mali vlastný domov.
Mesto Košice chce riešiť problematiku bezdomovectva komplexným prístupom a Arcidiecézna charita Košice na tomto procese participuje. Spoločne sa snažíme v spolupráci aj s inými organizáciami hľadať rôzne modely najefektívnejšieho riešenia bezdomovectva s cieľom využiť všetky dostupné služby v rámci legislatívy a s ohľadom na schopnosti človeka bez domova, ktorý krok po kroku vie prekonať situácie, v ktorých sa ocitol, aby viedli k jeho postupnému osamostatneniu. Hľadáme optimálne riešenia a ja osobne by som si vedela predstaviť inšpirovať sa dvoma modelmi riešenia bezdomovectva, a to prístupom housing first a schodíkovým systémom.
Prístup housing first pochádza z New Yorku. Hlavný princíp prístupu spočíva v tom, že človeku bez domova sa ihneď poskytne domov, stále a isté bývanie, ktoré môže využívať bez splnenia akýchkoľvek podmienok. Človek zaradený do programu housing first môže využívať podporné služby, ktoré v podobe odborníkov prichádzajú za ním domov. Tento prístup sa podľa skúseností z krajín, kde ho prevádzkujú, ukazuje ako veľmi efektívny, a to nielen vo výsledkoch práce s ľuďmi bez domova, ale aj vo finančných ukazovateľoch.
Prístup housing first šetrí nielen finančné prostriedky, ale navracia človeku bez domova dôstojnosť, rešpektuje jeho súkromie i právo na bývanie napriek problémom, ktorými trpí. Človek má možnosť v pokoji vyriešiť svoje problémy v neohraničenom časovom úseku a táto skutočnosť sa stáva kľúčovou pre jeho navrátenie sa do bežného života spoločnosti.
Schodíkový model riešenia bezdomovectva je postavený na postupnom zlepšovaní podmienok života človeka bez domova. V prvej fáze ho terénni sociálni pracovníci nasmerujú k sociálnym službám určeným na zabezpečenie nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb. Ide predovšetkým o nocľahárne, strediská osobnej hygieny, nízkoprahové denné centrá, útulky a domovy na pol ceste. Tam sa už dostáva k ďalšej odbornej pomoci, hovoríme, že je v takzvanej sieti služieb. Odtiaľ by sa mal odraziť ďalej a v konečnom dôsledku až k podnájmu či inému vlastnému bývaniu. Celý schodíkový model riešenia bezdomovectva je postavený na postupnom zlepšovaní podmienok života človeka bez domova.
