Charitný dom sv. Alžbety v Košiciach začal svoju históriu písať v roku 2005. Dňa 23. júna 2005 zariadenie pre ľudí bez domova posvätil a tým aj slávnostné a oficiálne uviedol Mons. Alojz Tkáč, arcibiskup Košickej arcidiecézy.
V charitnom dome s registrovanými 80 miestami ľudia v núdzi nachádzali prístrešie v provizórnom režime už od januára. Po slávnostnom otvorení sa činnosť sociálneho centra, strediska NotaBene rozšírilo o poskytovanie služieb počas celých 24 hodín.
Na vznik zariadenia prispel Košický samosprávny kraj a Mesto Košice. Budovu do užívania odovzdali Železnice Slovenskej republiky. Prvý projekt v rámci charitného domu bol zameraný na pomoc závislým na alkohole a ich rodinám. Prebiehal vďaka spolupráce s nemeckou charitou v Darmstadte.
Patrónka zariadenia
Svätá Alžbety Uhorská (Durínska)
Svätá Alžbety (1207 – 1231) žena, ktorá pomáhala chudobným a chorým.
Alžbeta bola dcérou uhorského kráľa Ondreja II. a jeho manželky Gertrúdy. V rozprávaní o jej života sa do historických faktov miešajú prikrášlené príbehy. Po smrti bola vyhlásená za svätú.
Alžbeta bola od malička hlboko veriaca. Jej oddanosť Bohu sa nekončila iba pri modlitbe, prenášala ju do každodenného života. Vzdala sa luxusu a žila veľmi skromne, nenosila korunu a drahé róby.
Čo bolo najdôležitejšie v jeho živote – starala sa o chudobných. Biednym rozdávala pri bráne jedlo a almužny, chorých púšťala na hrad a vlastnoručne ich kúpala. Manžel proti jeho skutkom nenamietal, no jeho rodina áno.
Keď mala Alžbeta dvadsať rokov, jej manžel Ľudovít cestou na križiacku výpravu podľahol moru. Alžbeta opustila hrad Wartburg, na znak chudoby sa zaodela do sivého odevu a svoje dedičstvo rozdala. Dala postaviť nemocnicu v Marburgu a pokračovala v ošetrovaní chorých a rozdávaní almužien. S láskou sa starala najmä o deti, hoci svoje vlastné tri vlastné opustila. Jej misia netrvala dlho, pretože ako 24-ročná ochorela a zomrela. Okrem ošúchaného plášťa, ktorý mala na sebe, všetko odkázala chudobným.
Pri jej hrobe sa začali diať zázraky. Mŕtvi ožívali, chorí sa uzdravovali. Pápež nechal vypočuť 700 svedkov a preveriť 106 zázrakov. Potom Alžbetu vyhlásili za svätú.
Alžbeta, ktorú nazývali Uhorská alebo Durínska, priniesla úplne nový spôsob zasvätenia života Bohu. Netrávila život v modlitbách za múrmi kláštora, ale bola medzi ľuďmi a poskytovala pomoc biednym. Zmenila nazeranie na chorých, ktorých sa dovtedy každý štítil, a ona, kráľovská dcéra, im zrazu utierala tvár vlastnou šatkou. jej život sa stal vzorom pre mnohé humanitárne pracovníčky a pracovníkov.
spracované podľa knihy: Super ŽENY - Príbehy výnimočných žien z našej histórie (Andrea Kello Žačoková)
