My ľudia neradi uvažujeme nad tým, že sme smrteľní. Nad krehkosťou života sa zamýšľame až vtedy, ak s pribúdajúcimi rokmi začneme strácať silu alebo nás nečakane zastihne choroba. V Hospici Matky Terezy vnímame, že ľuďom, ktorí majú úprimnú vieru v Boha, sa zomiera ľahšie. Vedia, že to, čo dáva zmysel ich životu, dáva zmysel aj ich smrti. Viera vo vzkriesenie. Pridanou hodnou starostlivosti o chorých je duchovný rozmer, o ktorý sa stará nielen personál hospicu, ale aj kňazi bardejovskej farnosti.
Činnosť a úloha kňaza v hospici vyplýva z podstaty hospicovej filozofii. Keďže hospic má za úlohu sprevádzať pacienta v terminálnom štádiu, stojace zoči-voči smrti. Pre tých pacientov, ktorí sú veriaci, je úloha kňaza dôležitá, pretože človek, ktorý odchádza z tohto sveta hľadá vnútorný pokoj, odpustenie a hľadá vyrovnanie. Chce si dať do poriadku život, a zároveň mať aj satisfakciu, že urovnal veci, ktoré ho boleli. Úlohou kňaza je teda vyprevádzať pacienta cez sviatostný spôsob.
Ako vraví vdp. Marek Kreheľ, dekan – farár Rímskokatolíckej farnosti sv. Egídia v Bardejove, rovnako ako narodenie patrí k životu, tak aj smrť je jej prirodzená súčasť. Nemôžeme ju opomenúť, ani sa tváriť, že ju nevidíme. Týka sa to nielen pacientov, ale aj nás samotných. Kontakt s umierajúcim aj mňa povzbudzuje k tomu, aby som si uvedomil, že kde je teraz tento pacient, budem raz ja. Aj ja jedného dňa budem stáť pred tvárou Pána.
Človek, ktorý sa nachádza v hospici na tejto posteli v podstate nevlastní už nič. Nedrží v ruke dom, byt, bankové účty alebo pozemky. Jediné čo drží a vlastní je kúsok života a ten čas, ktorý má. To čo trápi týchto ľudí sú vzťahy. Je dôležité upokojiť si svoje svedomie cez zmierenie sa – s ľuďmi naokolo, s Bohom, ale aj sám so sebou a prijať svoj stav, a nadobudnúť tak ten úžasný vnútorný pokoj.
Zomieranie je nezvratný proces, cesta, z ktorej sa nedá uniknúť, či zmeniť smer, je to naša „krížová cesta“, ktorou si musíme prejsť až do konca. V istom zmysle znamená prijať porážku, aby mohlo prísť Vzkriesenie. Veľmi rada rozprávam zomierajúcim ľuďom o nádeji. Smrť nie je „konečná“ pre tých, ktorí Boha milujú. Dokonca ani pre tých, ktorí Ho celý život odmietali. Božie Milosrdenstvo je nepochopiteľne nádherné a túži nás zachrániť aj v poslednej chvíli. Aj my môžeme pomôcť zomierajúcim zmeniť ich večnosť.
