Život každého z našich klientov je námetom na napísanie knihy. Charitný dom vo Vojčiciach vznikal s myšlienkou, že bude slúžiť predovšetkým tým, ktorí sú úplne osamelí, nemajú žiadnych blízkych príbuzných, prípadne ich rodina o nich z rôznych dôvodov nejaví záujem. Toto prostredie im malo nahrádzať chýbajúce rodinné väzby. A naozaj. Mnohí z našich klientov nemali absolútne nikoho. Pre niektorých bol kontaktnou osobou iba starosta obce či sociálna pracovníčka z nemocnice, odkiaľ k nám boli v ťažkom stave dovezení. Niekedy aj bez základných vecí, potrebných k nástupu, celý „majetok“ zbalený v jednej igelitke. Nehovoriac už o nejakom príjme. V niektorých prípadoch bolo potrebné riešiť dôchodkové dávky, u niektorých sme boli radi, keď sa podarilo vybaviť aspoň dávku v hmotnej núdzi. Na druhej strane sme sa starali aj o klientov z inej kategórie – ľudí, ktorí dosiahli vysokoškolské vzdelanie, počas pracovného života dosiahli určité spoločenské postavenie a náhla choroba alebo úraz úplne zmenili ich doterajší život. Bolo pre nás príjemným prekvapením, keď sa ich rodina uchádzala o umiestnenie mamičky, otecka či iného blízkeho alebo vzdialeného príbuzného, práve v našom zariadení, lebo sa dozvedeli od príbuzných iných našich klientov, že sa tu o ich blízkych dobre staráme. A zaujímavé je, že vtedy vôbec neriešili, že napríklad ich otecko, ktorý má titul pred menom, bude užívať spoločnú izbu s klientom, ktorý predtým žil na ulici. Chceli jednoducho pre svojich drahých to najlepšie.