„Tak ako každé zdravotnícke zariadenie počas pandémie, aj hospice sú vystavené enormnému tlaku vzhľadom na ohrozenie nákazy pacientov aj personálu. Hlavným obmedzením pre starostlivosť v hospici je nemožnosť návštev. Pri sprevádzaní umierajúcich je prítomnosť rodiny jedným z hlavných benefitov, ktorý v čase pandémie nemôžeme poskytovať,“ uviedol Bohuš Živčák, riaditeľ Hospicu sv. Alžbety v Ľubici.
V nemocniciach, sa lekári aj personál venujú predovšetkým zdravotnej starostlivosti o pacienta. Naopak v hospici je starostlivosť komplexná – zdravotná, sociálna, ale aj duševná. „Každý deň sa pacientom snaží venovať nielen ošetrujúci a opatrovateľský personál, ale tiež rehabilitační pracovníci, ktorí s ním chodia, rozprávajú sa s nimi a okrem zdravotného stavu poznajú aj ich rodinné problémy,“ približuje doktor Juraj Holtman z Hospicu Matky Terezy v Bardejove.
Uspokojovanie duchovných potrieb u pacienta je taktiež dôležitou súčasťou celého procesu. V hospicovej starostlivosti hlavnú zodpovednosť za uspokojenie duchovných potrieb preberá kňaz, avšak nenahraditeľnú úlohu majú aj zamestnanci hospicu a tiež špeciálne vyškolení dobrovoľníci. „Spolu tak napĺňajú aj duchovné a duševné potreby a sprevádzajú pacienta aj jeho rodinu v posledných chvíľach života,“ potvrdzuje Margaréta Kilianová, sociálna pracovníčka Domu pokoja a zmieru u Bernadetky v Nitre.