Miesto, kde sa človek môže znovu nadýchnuť: Centrum podpory Arcidiecéznej charity Košice pomáha ľuďom z Ukrajiny začať odznova

pridal: Charita Košice - redaktor | dátum: 24. februára 2026 | kategória: Pomoc Ukrajine

K Centru podpory Arcidiecéznej charity Košice na Moyzesovej ulici prichádzam cez podchod. Na jeho konci zabočím ku schodisku a vykročím nahor. Ruch mesta za mnou postupne stíchne a ja na chvíľu spomalím. V miestnosti, do ktorej vstupujem, ma čakajú traja ľudia sediaci pri stole. Každý z nich prišiel na Slovensko v inom čase, z iného kúta Ukrajiny a s vlastným príbehom, vlastnou stratou aj nádejou. Spája ich túžba nájsť pevný bod v čase, keď sa im život zmenil. Prisadnem si k nim. Do rúk dostanem šálku teplého čaju a postupne mi rozprávajú, ako im charitné Centrum podpory v Košiciach a Prešove pomohlo získať pocit, že niekam patria.

Oľha: Tu som prvýkrát cítila, že ešte niekam patrím

Má 36 rokov a pochádza zo západu Ukrajiny. Pôsobí pokojne. Jej ruky však prezrádzajú, že tento pokoj si musela znovu vybudovať. „Keď som prišla na Slovensko, stratila som všetko, čo bolo normálne,“ hovorí pomaly. „Domov, prácu aj istotu. Zrazu som bola človek, ktorý ničomu nerozumie a nikam nepatrí.“

Kontakt na Centrum podpory dostala od známej. Pamätá si svoj prvý príchod. Neisto vyšla po schodoch a vošla do kancelárie, kde ju privítala pracovníčka s pokojom a úsmevom. „Vtedy som prvýkrát cítila, že ešte niekam patrím,“ spomína.

Vedela, že ak chce na Slovensku pracovať, potrebuje sa naučiť jazyk. Začala navštevovať kurz slovenčiny. „Najprv som sa hanbila hovoriť. Mala som pocit, akoby som bola opäť dieťa, ktoré sa učí prvé slová.“ Postupne však získavala istotu. Neskôr dostala možnosť absolvovať opatrovateľský kurz, ktorý jej otvoril dvere k stabilnej práci.

Dnes pracuje ako opatrovateľka v zariadení pre seniorov. Do Centra podpory sa dodnes vracia. Niekedy nie preto, že niečo potrebuje. Prichádza, aby sa na chvíľu zastavila a aby znovu pocítila blízkosť, prijatie a istotu, ktoré jej pomohli postaviť sa na vlastné nohy.

Tetiana: Nepotrebovala som radu. Potrebovala som človeka

Štyridsaťdeväť ročná Tetiana z Kyjeva sedí vedľa nej. Jej hlas je tichý, no pevný. „Najťažšie bolo ticho,“ povie po chvíli. „Celé dni som s nikým nehovorila.“

Doma na Ukrajine pracovala istý čas ako krajčírka. Jej práca bola súčasťou každodennosti, istoty aj identity. Po príchode na Slovensko o to všetko prišla. „Stratila som nielen prácu, ale aj pocit, kým vlastne som,“ priznáva. Do charitného Centra podpory na Svätoplukovej ulici v Prešove ju priviedla dcéra. Postupne objavila možnosť vrátiť sa k tomu, čo jej bolo blízke. V centre našla priestor na šitie. Miesto, kde mohla znovu vziať do rúk ihlu a látku. „Keď som začala šiť, mala som pocit, že sa ku mne vracia časť môjho života.“

Dnes sa do centra vracia pravidelne. Šije, stretáva sa s inými ženami a znovu cíti, že má čo ponúknuť. „Nie je to len o šití,“ hovorí potichu. „Je to o tom, že znovu cítite pokoj a že v tom nie ste sama.“

Pani Halyna: Najprv som tu dostala chlieb. Potom som tu znovu našla svoj hlas

Sedí oproti mne. Má viac ako sedemdesiat rokov a na kolenách si pevne drží kabelku, akoby jej dodávala istotu. Na Slovensko prišla sama a domov našla v malom byte. Nepoznala jazyk ani ľudí. „Bola som veľmi sama,“ povie ticho. Dni plynuli pomaly a samota bola čoraz ťažšia.

Do Centra podpory Košice začala chodiť najprv kvôli potravinovej pomoci. Postupne sa to však začalo meniť. Pracovníčky sa jej prihovorili, ponúkli jej čaj a zostali s ňou v rozhovore. Z krátkych stretnutí sa stali dlhšie chvíle.

Raz ju pozvali na stretnutie Ukrajinskej Spivanky. Najprv váhala, avšak napokon prišla. Keď zazneli prvé známe piesne, vrátili ju do spomienok na domov. „Keď som začala spievať, mala som pocit, že som to opäť ja,“ povie a jemne sa usmeje.

Dnes hovorí, že v centre nenašla len pomoc pre každodenný život. Našla tu blízkosť, rozhovor a odvahu znovu byť medzi ľuďmi.

V Centrách podpory Arcidiecéznej charity Košice nachádzajú ľudia z Ukrajiny podporu

Centrá podpory Arcidiecéznej charity Košice vznikli v roku 2022 ako odpoveď na vojnu na Ukrajine a príchod ľudí, ktorí zo dňa na deň stratili svoj domov. Od začiatku v nich nachádzali bezpečný priestor aj konkrétnu pomoc. Potravinovú a materiálnu podporu, sociálne poradenstvo, psychologickú pomoc aj sprevádzanie v novom a neznámom prostredí.

Popri tom sa centrá prirodzene rozvíjali spolu s tými, ktorí do nich prichádzali. Postupne pribudli kurzy slovenského jazyka, ktoré mnohým otvorili cestu k práci a samostatnosti. Komunitné aktivity, tvorivé dielne a stretnutia, kde si deti našli kamarátov, dospelí oporu a starší ľudia blízkosť. Každá aktivita vyrástla z konkrétnej potreby a z pozorného počúvania príbehov.

Dnes sú Centrá podpory miestom, kde pomoc presahuje základnú podporu a mení sa na vzťah. Miestom, kde človek neprichádza len po službu, ale aj po prijatie. Miestom, kde môže po veľkej strate znovu objaviť istotu, dôveru a pocit, že niekam patrí.

Aktivity realizujeme v rámci národného projektu „Integrácia štátnych príslušníkov tretích krajín vrátane migrantov“, ktorý je spolufinancovaný Európskou úniou v rámci Programu Slovensko.

Aktuality

Čo máme nové?