Cestovateľka a vegetariánka, ktorá miluje zvieratá. Tridsaťpäť ročná Kolumbijčanka Karla vycestovala do Európy spoznať nové miesta. Softvérová testerka pracujúca v kolumbijskej pobočke ukrajinskej spoločnosti navštívila známych aj v Košiciach. Pár dní pred odletom späť domov jej šírenie ochorenia COVID-19 nečakane zmenilo plány. Z mesačnej dovolenky sa stalo trojmesačné dobrodružstvo. Dátum návratu do rodnej Kolumbie je stále neznámy. Počas vyčkávania na návrat domov jej pomohla v rámci projektu Pošli tašku aj Arcidiecézna charita Košice. Karlin príbeh zaujal aj Silviu Hrabčákovú, ktorá sa s ňou o aktuálnej situácii porozprávala.
Spoločnosť, v ktorej pracujem má svoju pobočku aj na Slovensku. S niektorými kolegami som sa spriatelila, a preto som sa rozhodla prísť na dovolenku práve tu. Mesiac trocha cestovať a potom pracovať na diaľku. Najlepší priateľ mi odporučil mesto Košice, pretože je veľmi pokojné, obkolesené peknou prírodou. Rozhodla som sa preto prísť a navštíviť niektoré miesta.
Prvý víkend na Slovensku som navštívila Vysoké Tatry. Bolo to úžasné. Prvýkrát som videla toľko snehu, zjazdy na lyžovanie a sánkovanie. Do Tatier som šla s kamarátovým bratrancom a jeho priateľkou, ktorí nevedia až tak dobre po anglicky. Avšak jazykovú bariéru sme zvládli a komunikovali sme rôznymi spôsobmi. Ja som ich naučila niečo anglicky, a oni zas naučili zopár slov po slovensky mňa.
Pricestovala som 7. februára, kedy bola situácia ešte úplne pokojná. Nemyslela som, že by to bol až taký veľký vírus. Myslela som, že to prejde rýchlo a vrátim sa domov v termíne ako som plánovala.
Pár dní pred mojim odchodom, 10. marca, som čítala správy o rôznych obmedzeniach. Známi mi potvrdili, že existuje možnosť o zatvorení letísk. Prehliadala som sociálne siete a webovú stránku letiska a zistila som, že 12. marca bude letisko zatvorené na viac ako týždeň. Skontrolovala som môj let, ktorý bol už zrušený. Rôznymi spôsobmi som sa snažila komunikovať s leteckou spoločnosťou, ale neúspešne. Bála som sa, pretože som nevedela, ako a kedy sa vrátim domov.
Moji známi a priatelia mi pomáhajú. Rovnako mi vyšiel v ústrety majiteľ bytu, ktorý som si dočasne prenajala cez Airbnb a z konzulátu vo Viedni.
Počas týždňa som na prenajatom byte a pracujem na diaľku. Dvakrát do týždňa si idem nakúpiť potraviny. Cez víkend sa trocha nadýcham čerstvého vzduchu a pobudnem v prírode s kamarátom. Myslím si, že to ako obyvateľstvo dobre zvládate. V uliciach vidím, že všetci nosia rúška a správajú sa naozaj zodpovedne. Chcem vysloviť vďačnosť, ktorú som cítila, keď mi Arcidiecézna charita Košice pomohla nákupom potravín. Aj keď mám prácu, za ktorú ďakujem, stále mám výdavky doma v Kolumbii a výdavky tu na Slovensku. Potraviny, ktoré som dostala, mi pomohli, pretože musím ostať tu v Košiciach pravdepodobne do konca mája. Vyzerá to tak že až po tomto termíne bude letisko u nás otvorené.
Ak budem so svojou mamkou, tak ju vyobjímam. Dlho a poriadne, pretože jej to dlžím.
Projekt Pošli tašku vznikol, aby sme pomohli nielen seniorom, pre ktorých je opustenie domácej karantény ohrozením s vážnymi dôsledkami. Úspešný projekt pomoci Pošli tašku z dielne Bratislavskej arcidiecéznej charity sa rozšíril aj do ďalších kútov Slovenska. Arcidiecézna charita Košice ho realizuje v mestách Košice a Snina. Prostredníctvom zamestnancov a dobrovoľníkov nakúpia potrebné základné potraviny alebo lieky a doručia ich priamo do pohodlia seniorov. Seniorom v núdzi dokonca doručia tašku potravín zadarmo.
