Človek nemusí mať červený diplom z pedagogiky, voľné všetky popoludnia ani nekonečnú zásobu trpezlivosti, aby mohol začať doučovať deti v Krízovom centre pre matky s deťmi. Predsa len pred rozhodnutím zapojiť sa do charitného programu Angela často vyvstávajú otázky. Budem na to mať čas? Zvládnem to…? Tu je šesť otázok, ktoré sa oplatí položiť si – a odpovede, ktoré Vám môžu pomôcť urobiť prvý krok.
- Budem na to mať dosť času?
Dobrovoľníctvo nemusí znamenať, že každý váš voľný večer odovzdáte v prospech ľudstva. V programe Angela sa dobrovoľník s dieťaťom stretáva spravidla raz alebo dvakrát týždenne, podľa vzájomných možností, zvyčajne na dve až tri hodiny. Pravidelnosť je dôležitejšia než veľké jednorazové výkony. Dieťa potrebuje vedieť, že človek, ktorý mu sľúbil stretnutie, príde opäť.
- Musím mať pedagogické vzdelanie alebo skúsenosti?
Nie a nie. Do programu Angela sa môžete zapojiť bez vzdelania v pedagogike a nepotrebujete mať ani predchádzajúce dobrovoľnícke skúsenosti. Najmä v nastavení celého procesu a v jeho úvode vám bude oporou sestra Ulrika, koordinátorka dobrovoľníkov Arcidiecéznej charity Košice. Spoločne sa porozprávate o vašich možnostiach, záujmoch a o tom, ako by ste mohli čo najefektívnejšie pretaviť váš dobrý úmysel do skutočného dobra.
- Naozaj ja dokážem dieťaťu niečo dať?
Viacerí nádejní dobrovoľníci sa zamýšľajú, či majú dosť trpezlivosti, či dokážu dieťaťu pomôcť a byť dobrým vzorom. Nemusíte prísť ako hotový učiteľ s metodikou na každú situáciu. Dôležitá je ochota učiť sa spolu s dieťaťom, všímať si jeho potreby a nebáť sa povedať – tak toto skúsime ešte raz. A ak to nejde, hodnotným medzičasom matematiky a slovenského jazyka môže byť kreslenie, pexeso či iná hra. Vy dáte kúsok seba, dieťa čoskoro prispeje do spoločného vzťahu dôverou. Áno, dokážete dieťaťu dať veľmi veľa.
- A čo ak vydržím len krátko?
Nepodpisujete žiadnu trvalú zmluvu s Arcidiecéznou charitou Košice. Pri vstupe do programu Angela vám však povieme, že pre každé dieťa je dobré, ak dobrovoľník vydrží dlhšie – aspoň pol roka. Nejde o záväzok, ktorý by človeka spútal, skôr o zodpovednosť voči krehkej detskej dôvere.
- Nebudem sa v tejto „úlohe“ cítiť neprirodzene?
Možno na začiatku trochu áno. Človek nikdy naplno nevie, do akého prostredia prichádza a ako sa v ňom bude cítiť. Ako dieťa, tak aj vy si budete zrejme potrebovať zvyknúť na systém a samotné miesto a zistiť, ako komunikovať. Ale postupne sa zorientujete. Niektoré veci sa jednoducho nedajú vopred naštudovať.
- Čo ak to nezvládnem?
Chápeme aj túto obavu, no naše dobrovoľnícke štatistiky ukazujú, že je neopodstatnená :- ). Nie, nie je všetko od prvého stretnutia jednoduché. Ale postupne sa do toho dostanete, začnete časom vidieť aj ovocie svojej práce a nakoniec si nebudete vedieť predstaviť, že by ste boli o túto skúsenosť ochudobnení.
