Arcidiecézna charita Košice na príklade Charitného domu sv. Štefana v Snine upozorňuje, že reforma musí zachovať stabilné a dostupné ambulantné sociálne služby v regiónoch
Od januára 2027 sa zmení spôsob financovania ambulantných sociálnych služieb. Doterajší priamy finančný príspevok ministerstva poskytovateľom nahradí nový príspevok na pomoc pri odkázanosti, ktorý bude smerovať k odkázanému človeku. Ten ho bude môcť využiť na rodinnú starostlivosť, profesionálnu službu alebo na kombináciu oboch foriem pomoci. Arcidiecézna charita Košice podporuje zámer posilniť možnosť človeka rozhodovať o forme starostlivosti. Upozorňuje však, že skutočná voľba bude existovať iba vtedy, ak v regiónoch zostanú dostupné služby, ktoré rodiny potrebujú a dokážu si ich dovoliť. Možné dôsledky nového systému približuje na príklade Charitného domu sv. Štefana v Snine.
Pomoc pre človeka, opora pre celú rodinu
Charitný dom sv. Štefana v Snine, ktorý prevádzkuje Arcidiecézna charita Košice, poskytuje počas pracovných dní ambulantné služby domova sociálnych služieb a denného stacionára. Obe služby spolu využíva 30 prijímateľov, ktorým zariadenie poskytuje približne 2 130 hodín odbornej podpory mesačne. Pomáha pritom aj ich rodinám, ktoré zabezpečujú veľkú časť každodennej starostlivosti. Klienti tu nachádzajú bezpečné prostredie, vzťahy a priestor na rozvoj svojich schopností. Ich blízkym služba umožňuje venovať sa práci, vlastnému zdraviu, vybaviť si potrebné povinnosti alebo načerpať sily.
Jednou z nich je Janetta Butalová, ktorá sa stará o svojho dospelého syna Matúša s autizmom. Matúš navštevuje denný stacionár dvakrát do týždňa.
„V stacionári sú úžasní ľudia, som maximálne spokojná. Aj Matúško sa sem veľmi teší,“ hovorí pani Butalová. Ako dodáva, pre jej syna je stacionár známym a bezpečným prostredím, kde môže byť medzi ľuďmi a zapájať sa do spoločných aktivít. „Mne zase dáva čas vybaviť si potrebné veci, stretnúť sa s ľuďmi a na chvíľu si oddýchnuť od nepretržitej starostlivosti o Matúša,“ dopĺňa.
Čo sa od roku 2027 zmení
V súčasnosti dostáva ambulantné zariadenie priamy príspevok ministerstva na spolufinancovanie miezd a odvodov. Jeho výška závisí od stupňa odkázanosti klienta aj od počtu hodín, počas ktorých službu využíva. Napríklad pri klientovi v najvyššom, šiestom stupni odkázanosti môže príspevok dosiahnuť 599 eur mesačne, ak službu využíva osem hodín každý pracovný deň počas celého mesiaca. Pri menšom rozsahu využívania služby je príspevok nižší. Financovanie ešte dopĺňajú obce, klienti alebo ich rodiny a podľa potreby aj poskytovateľ z vlastných zdrojov. Rodiny v Charitnom dome sv. Štefana dnes uhrádzajú najmä stravu a ďalšie platby podľa cenníka zariadenia.
„Pri orientačných nákladoch tisíc eur mesačne na klienta pokrýva štát približne 50 až 70 percent, obec 10 až 20 percent a klient alebo jeho rodina 20 až 30 percent. Prípadný rozdiel dopĺňa poskytovateľ, pričom konkrétny pomer sa v jednotlivých zariadeniach líši. Doterajší systém nebol bez problémov, keďže nie všetky obce si svoje povinnosti plnili včas a v dostatočnej výške, poskytovateľ však dokázal svoje príjmy lepšie predvídať a plánovať,“ vysvetľuje riaditeľ Arcidiecéznej charity Košice Cyril Korpesio.
Od roku 2027 sa doterajší priamy príspevok ministerstva na mzdy a odvody zamestnancov ambulantných služieb zruší. Nahradiť ho majú nové príspevky, ktoré nebudú smerovať priamo poskytovateľovi, ale budú naviazané na úhradu klienta. Pri dospelom človeku v novom najvyššom, piatom stupni odkázanosti, ktorý bude kombinovať rodinnú a profesionálnu starostlivosť, bude 740 eur určených na neformálnu starostlivosť a najviac 270 eur na preukázanú úhradu profesionálnej služby. Nejde teda o sumu 1 010 eur, ktorú by celú dostal rodinný opatrovateľ.
Zákon zároveň zavádza osobitný príplatok k príspevku na dofinancovanie ambulantnej služby, ktorý môže pri najvyššom stupni odkázanosti dosiahnuť najviac 329 eur mesačne. Jeho výška bude závisieť od od splnenia príjmových a majetkových podmienok, ako aj od rozsahu a preukázanej úhrady služby.
V novom modeli bude musieť klient alebo jeho rodina službu najskôr uhradiť a následne preukázať platbu úradu práce. Až potom úrad posúdi, na akú časť príspevku má klient nárok. Rodina preto nemusí vopred vedieť, aká suma jej bude preplatená a ako dlho bude musieť službu financovať z vlastných zdrojov.
„Rizikom je, že rodina bude musieť službu najskôr uhradiť z vlastných zdrojov a až následne čakať na preplatenie oprávnenej časti. Ak si to nebude môcť dovoliť a službu prestane využívať, zariadeniu zostanú rovnaké fixné náklady, no bude ich musieť pokryť pri menšom počte klientov,“ upozorňuje Korpesio.
Pre rodiny aj poskytovateľov preto bude rozhodujúce, ako bude nový systém fungovať v praxi, či budú pravidlá zrozumiteľné a príspevky dostupné a vyplácané včas.
Náklady zariadenia sa reformou nestratia
Zmena financovania nezníži náklady potrebné na poskytovanie služby. Zariadenie musí naďalej zabezpečiť mzdy a odvody pracovníkov, energie, priestory, materiál, odborné činnosti aj každodennú prevádzku. Väčšina z nich predstavuje fixné náklady, ktoré vznikajú bez ohľadu na počet dní, počas ktorých klient službu využije. Doteraz sa na ich úhrade podieľali ministerstvo, obce aj samotní klienti.
Ak nové zdroje nepokryjú skutočné náklady služby, zariadenie bude musieť chýbajúce financie zabezpečiť iným spôsobom. To môže viesť k zvýšeniu úhrad a preneseniu väčšej finančnej záťaže na rodiny, ktoré už dnes zabezpečujú významnú časť každodennej starostlivosti.
„Nejde iba o zmenu toho, komu štát peniaze pošle. Rozhodujúce je, či bude mať služba dostatok prostriedkov na odborných pracovníkov a prevádzku a či si ju rodiny budú môcť naďalej dovoliť. Ak financovanie nebude postačovať, môže dôjsť k obmedzeniu rozsahu pomoci alebo k ohrozeniu ďalšieho fungovania služby,“ dopĺňa Korpesio.
Ak si rodina vyššiu úhradu nebude môcť dovoliť a v okolí nebude dostupná iná služba, väčšia časť starostlivosti zostane na jej pleciach. Pre rodiča to môže znamenať obmedzenie zamestnania, odkladanie vlastnej zdravotnej starostlivosti či väčšiu fyzickú a psychickú záťaž. Klient môže prísť o známe prostredie, pravidelný režim, odborné sprevádzanie aj dlhoročné vzťahy.
Skutočná voľba potrebuje dostupnú službu
Arcidiecézna charita Košice žiada, aby reforma zabezpečila stabilné a predvídateľné financovanie ambulantných sociálnych služieb. Osobitný príplatok musí byť pre oprávnené domácnosti dostupný, administratívne zvládnuteľný a vyplácaný včas. Výška príspevkov zároveň musí reagovať na rast miezd, cien energií a ďalších nákladov potrebných na poskytovanie kvalitnej služby.
Slovenská katolícka charita sa spolu s ďalšími organizáciami pripojila k otvorenému listu, ktorý požaduje spravodlivú a včasnú valorizáciu príspevkov od začiatku roka 2027. Upozorňuje, že nastavenie príspevkov bude mať priamy vplyv na dostupnosť a kvalitu starostlivosti.
Reforma bude úspešná iba vtedy, ak spolu s novým príspevkom zachová aj služby, o ktoré sa ľudia so zdravotným znevýhodnením a ich rodiny môžu oprieť každý pracovný deň. „Rodiny klientov Charitného domu sv. Štefana v Snine a iných charitných služieb už svoju voľbu urobili. Vybrali si ambulantnú službu, ktorú ich blízky využíva niekoľko rokov a na ktorú sa môžu spoľahnúť. Skutočná voľba preto neznamená iba možnosť rozhodnúť sa, ale mať v regióne dostupnú a kvalitnú službu, ktorú môže rodina naďalej reálne využívať,“ dodáva Korpesio.
Arcidiecézna charita Košice prevádzkuje aj ďalšie ambulantné sociálne služby, ktorých sa zmena financovania dotkne podobne ako Charitného domu sv. Štefana v Snine. Ide o Charitný dom sv. Rafaela v Sabinove, ktorý poskytuje domov sociálnych služieb a denný stacionár ľuďom so zdravotným znevýhodnením, ako aj denné stacionáre so zameraním na seniorov v Košiciach, Bardejove, Humennom, Michalovciach, Snine a Vojčiciach.
