Sme oficiálnou charitatívnou organizáciou katolíckej cirkvi na Slovensku. Pomáhame všetkým, bez ohľadu na rasu, národnosť, politické zmýšľanie či vierovyznanie...

Arcidiecézna charita Košice pôsobí od roku 1992 v oblasti sociálnych, zdravotníckych, humanitárnych a vzdelávacích služieb.

Najprv pôsobila ako organizačná zložka Slovenskej katolíckej charity bez právnej subjektivity. Po 1.1.1996 už ako samostatná organizačná jednotka s právnou subjektivitou založená diecéznym biskupom Košickej diecézy. Pomáha bez ohľadu na rasu, národnosť, politické zmýšľanie či vierovyznanie.

V súčasnosti zamestnáva vyše 260 zamestnancov a spolupracuje s mnohými dobrovoľníkmi. Poskytuje služby v stacionárnych zariadeniach, terénne a ambulantné služby. V desiatich stacionárnych zariadeniach poskytuje služby starým, chorým, opusteným, bezdomovcom, osamelým rodičom, mladým ľuďom po dosiahnutí plnoletosti, po tom, čo im končí pobyt v detskom domove, rómskym komunitám. Prostredníctvom terénnych služieb v rodinách sa zabezpečuje starostlivosť o starých, chorých, osamotených, mentálne či telesne postihnutých priamo v domácom prostredí klienta.

Cieľovou skupinou ambulantných služieb sú chorí, sociálne odkázaní, nezamestnaní, bezdomovci, občania so zdravotným postihnutím. V charitatívno-sociálnych centrách sa poskytuje základné poradenstvo, pomoc pri vybavovaní dokladov, ubytovania, sociálny šatník, hygienická očista a 1x denne teplá strava. Ďalšou aktivitou je rozvoj činnosti farských charít. Cieľom je podporiť a koordinovať prácu dobrovoľníkov a povzbudiť ich k dobrovoľnej práci pomáhať núdznym.

 

Príhovor ARCIbiskupa

mons.AlojzTkac

Arcidiecézna charita v Košiciach chce plniť poslanie, byť rukami miestneho biskupa pri pomoci blížnym, ktorí ju potrebujú. Sv. otec Benedikt XVI. v encyklike Deus caritas est o tomto poslaní píše:

„Duch Svätý je aj silou premieňajúcou srdce cirkevného spoločenstva, aby bolo vo svete svedkom lásky Otca, ktorý chce spraviť z ľudstva zjednoteného v jeho Synovi jedinú rodinu. Všetky aktivity Cirkvi sú vyjadrením lásky, ktorá sa usiluje o integrálne dobro človeka evanjelizáciou prostredníctvom Božieho slova a sviatostí – čo je neraz heroické úsilie v jeho historickej realizácii-  a hľadá jeho rozvoj v rôznych oblastiach ľudského života a činností. Tak je láska službou, ktorú Cirkev koná, aby neochvejne vychádzala v ústrety utrpeniam a potrebám ľudí, a to aj materiálnym.“

A ďalej toto poslanie upresňuje: „Aj Cirkev, keďže je spoločenstvom, musí uskutočňovať lásku. Dôsledkom toho je, že aj láska potrebuje organizáciu ako predpoklad usporiadanej služby spoločenstva.“ Charita je pre Cirkev nielen istým druhom dobročinnej aktivity, ktorá by sa prípadne mohla nechať na iných, ale patrí aj k jej prirodzenosti, je nepopierateľným prejavom jej podstaty. 

Ak si to premietneme do každodennej reality práce v Charite, nie je to pre Vás – zamestnancov Charity ľahká úloha. Musíte sa každý deň popasovať s rôznymi ťažkosťami života, či už vonkajšími, alebo vnútornými. Medzi tie vonkajšie patria predovšetkým politické a legislatívne pomery na Slovensku. Zákon 448/2008 o sociálnych službách prijatý v roku 2008 je diskriminačný pre neverejných poskytovateľov sociálnych služieb, medzi ktorých patrí aj naša Charita a zakladá nerovnaké postavenie medzi verejnými a neverejnými poskytovateľmi sociálnych služieb, ktoré sa z roka na rok viac prehlbuje. Dôsledok diskriminácie pri financovaní sociálnych služieb je zvyšovanie poplatkov seniorov u neverejných poskytovateľov sociálnych služieb. Medzi vnútorné problémy patrí prostredie, v ktorom pracujete, ľudia, ktorým pomáhate, ťažkosti doma v rodinách, ktoré musíte riešiť a mnohokrát sa nedajú odtrhnúť od vašej každodennej práce. Napriek tomu všetkému musíme mať stále na zreteli, že sme tu preto, aby sme slúžili a pomáhali. Je to poslanie, ktoré by nás malo napĺňať pokojom aj vnútornou hlbokou radosťou, pretože náš Pán nenechá toto naše pokorné úsilie nepovšimnuté, bez odmeny už tu na zemi, ale predovšetkým vo večnosti. Pre tieto Vaše snaženia, námahy a úsilia Vám chcem vyprosiť veľa Božích milostí, nech Vaše kroky sprevádza naša Nebeská matka Panna Mária. Žehnám Vám, Vašim blízkym v rodinách i všetkým, o ktorých sa s láskou staráte.


Mons. Alojz Tkáč
emeritný arcibiskup

 

Príhovor riaditeľa

Ing.CyrilKorpesio

Arcidiecézna charita Košice je na území Prešovského a Košického samosprávneho kraja najväčším neverejným poskytovateľom sociálnych služieb. Počas prebiehajúcej hospodárskej krízy a nevýhodného „Zákona o sociálnych službách“ sa snaží hľadať cesty skvalitnenia svojej práce a udržať, prípadne rozšíriť rozsah poskytovaných služieb. Uvedomujem si, že zameranie sa na kvalitu pri nedostatočnom financovaní je úloha veľmi náročná, no pevne verím, že budúcnosť ukáže, že poskytovať kvalitné služby je veľmi cenná devíza. Naše západné partnerské charity to potvrdzujú, povzbudzujú a podporujú nás v tomto úsilí. Svoju pozornosť a vďačnosť by som chcel obrátiť na všetkých, ktorí cítia spolupatričnosť s našou Arcidiecéznou charitou v Košiciach. Sú to zamestnanci, ktorí do svojej každodennej práce vkladajú okrem úsilia aj kúsok svojho srdca a lásky k blížnym. Ďalšou skupinou, ktorá si zaslúži našu vďačnosť sú dobrovoľníci v našich zariadeniach, ktorí bez nároku na odmenu trpezlivo a obetavo pomáhajú pri zmierňovaní utrpenia. Vo veľkej miere nám tiež pomáhajú naši dobrodinci, z milodarov ktorých môžeme robiť všetko to, čo robíme. Sú to ľudia z firiem a inštitúcií, ale aj obyčajní ľudia, ktorí nás podporujú pri rôznych príležitostiach, hlavne pri zbierkach, ktoré organizujeme. Sme vďační za každú formu pomoci, ktorá má buď finančnú, materiálnu alebo duchovnú podobu. Chcel by som vyzdvihnúť zvlášť pomoc duchovnú. Modlitby a obety ľudí zainteresovaných do pomoci buď priamo alebo sprostredkovane majú pre každú pomoc nesmierny význam. Kto v každodenných opakujúcich sa úkonoch nevidí len povinnosť, ale aj Ježiša v trpiacom človeku a modlitbu ako prostriedok na pozitívnu zmenu, môže zakúsiť radosť, ktorú svet dať nemôže. Kto to zažil a zakúsil, ten to vie oceniť aj pochopiť. Máme sa v našej Košickej Arcidiecéze ku komu obracať. Naši neustáli pomocníci v duchovnej oblasti sú naši patróni: sv. Alžbeta, sv. Ondrej, bl. Matka Tereza. Nech nám všetci títo nám blízki svätci vyprosujú veľa milostí v práci, ktorú konáme, veľa trpezlivosti v strádaniach a hlboký pokoj a radosť ako odmenu za naše namáhanie už tu na zemi. V práve započatom roku viery máme ako kresťania povinnosť cez svoju vieru prinášať nádej a lásku tam kde cítime ich nedostatok. S pomocou našej nebeskej matky Márie spolu s naším Ježišom sa nám to môže podariť.

 

 

 

Ing. Cyril Korpesio
riaditeľ